One month later

Najvyšší čas učiť sa!
     To si povedia mnohí z nás, najmä keď sa blíži povestné skúškové obdobie, ktoré vždy v sebe skrýva nenapodobiteľnú príchuť chladných študijných nocí, stresu a adrenalínu v daný deň D. Je však začiatok marca, v privátoch a na internátoch vládne pokojná atmosféra aktivít, ktoré nemajú so školou absolútne nič spoločné. Tú vetu som si povedal po tom, ako som dva týždne vymetal všetky možné aj nemožné úrady. Všetky formality som už mal za sebou (Samozrejme, že iba zdanlivo. Platí pravidlo: navštíviš jeden úrad – pošlú ťa na ďalšie dva; alebo: vyplníš dva formuláre – podajú ti ešte dva). Toto je jedna z vecí, na ktoré by všetci záujemcovia o štúdium cez Socrates/Erasmus mali dostať školenie. Je to možno tým, že univerzita v Reims prvý krát otvorila svoje brány pre študentov Slovenska a preto nemáme veľké skúsenosti s tým, ako to tu chodí. No svojim byrokratickým očistcom si musí prejsť každý. Čo bolo – to bolo: ja som mohol spraviť tradičnú čiaru a vrhnúť sa na to, kvôli čomu som sem prišiel.

Hurá do školy
Zvolil som si štyri predmety. Nie je to žiadna výhra – ja viem. Taký „preplnený“ rozvrh majú akurát tak študenti jednoodborového externého štúdia estetiky (vo všetkej úcte k ich znalostiam). Som však vo Francúzsku, kde vyučujúcim jazykom je francúzština a kvalita vyučovania je na trochu inej úrovni.
     Areál univerzity je skutočný campus – miesto, kde možno nájsť auly, učebne, knižnice, reštaurácie, kaviarne, krčmy, ihriská, bazény. Ak tam raz študent príde, nemusí odtiaľ vyjsť celý deň – mesto v meste. Budovy univerzity nie sú najnovšie – na mnohých miestach pôsobia ošúchane, staro, ako spred 30 rokov. Ale v kombinácii s tou modernou technológiou to vytvára celkom zaujímavý image. Moja fakulta sa nachádza spolu s filozofickou fakultou v jednom z dvoch campusov, ktoré tu v Reims sú.
     Mimochodom: Francúzi majú na všetko skratky alebo skrátené slová. Niekedy to treba skúmať, lebo to má logiku a stačí sa len trochu zamyslieť. Tak napríklad: bibliothéque (knižnica) – B.U., faculté (fakulta) – fac, semestre (semester) – sem, toaletný papier – P.Q... dokonca majú aj skratku pre bezdomovca a bežne ju používajú S.D.F (Sans Domicile Fix – bez trvalého bydliska). Občas tak vznikajú zábavné situácie, ktoré si domáci vôbec neuvedomujú. Napríklad, keď je na informačnom panely mestskej hromadnej dopravy napísané Fac de Science. Keby to niekto prečítal po anglicky, asi by bol pohoršený.
     Jedna vyučovacia hodina trvá štandardne 180 minút – 3 hodiny. Profesor si obyčajne stanový jednu alebo dve krátke prestávočky, ktoré sú chvíľkovým vyslobodením pred kvantom informácií, ktoré sa na nás valia. Človek, ktorý sedí za katedrou alebo stojí za rečníckym pultíkom v aule, zvyčajne slovami nešetrí. Ešte ani raz som nemal pocit, že by vyučovanie odflákol, že by sa nepripravil. Ešte ani raz sa nestalo, že by meškal alebo, že by odišiel z hodiny skôr, kvôli nejakým bližšie nedefinovaným „neodkladným záležitostiam“ (to je zaužívaná prax na mojej slovenskej fakulte, možno to poznáte v inom znení). Všetci tí nádejní právnici sú veľmi poctiví v písaní poznámok. Niekedy to vyzerá ako na základnej škole. Berú to však vážne.
Ak by predsa len niekomu nestačili informácie z prednášky, je tu ešte knižnica. Ale pozor: netreba si to mýliť s našimi socialistickými skladmi starých a použitých kníh. Oni tu budovu vlastne volajú mediatheque a je to miesto, kde možno získať všetky poznatky všetkými spôsobmi. Keď som prvý krát vstúpil do tej veľkej presklenej budovy, bol som ohromený. Dvojposchodový presvetlený priestranný pavilón je po svojich obvodoch naplnený policami s knihami. V strede sa nachádza veľké množstvo počítačov. Všade sú nejaké kútiky, kde je možné zašiť sa, študovať až do zblbnutia. Toto miesto priam motivuje k tomu, aby tam človek strávil celý deň a učil sa, učil sa, učil sa. Postupne som objavoval nové a nové výhody tohto miesta. Potrebujete sa učiť v skupine a nevyrušovať pri tom ostatných? Nech sa páči: na druhom poschodí sa nachádzajú odhlučnené mini-učebne pre štúdium-chtivých nadšencov. Chcete mať prehľad o najčerstvejších udalostiach zo sveta? Stačí navštíviť miestnosť, kde vám zadarmo poskytnú noviny, časopisy z celého sveta. Môžete si tam dokonca zapnúť telku alebo rádio a sledovať. Nikde nechýbajú počítače. Potrebujete tlačiť, skenovať, fotiť? Nie, už netreba chodiť z jedného konca mesta na druhý, vláčiť zo sebou tonu kníh na prefotenie a popritom sa modliť, aby som stihol otváracie hodiny knižnice. Tu je všetko na jednom mieste. Jedným slovom povedané: vyjdime v ústrety študentovi. Také jednoduché.

Anglický babylon
     Chodím tu aj na angličtinu (kredity treba zbierať všade, kde sa dá). Tento kurz nenavštevuje veľa študentov– je nás tak 6-7. Vždy sa teším na štvrtok popoludní, pretože to je jediná časť týždňa, kde mám čo povedať (a dokonca plynule). Chodím tam rád aj preto, lebo sledovať Francúzov, ako sa z celej sily snažia potlačiť svoj francúzsky akcent a hovoriť ako „rodení“ Briti, ma vždy dostáva do kolien. O Slovanoch sa hovorí, že učenie cudzích jazykov im ide ľahko (ó, ako sa len na to spolieham!), no o obyvateľoch Francúzska sa to asi nebude dať povedať. Moji spolužiaci sa učia angličtinu 8-9 rokov, denne sa s ňou stretávajú, každoročne navštevujú anglicky hovoriacu krajinu, no napriek všetkým týmto faktom hovoria po anglicky asi ako najtuhší Maďar z južného Slovenska po slovensky (a niekedy ešte horšie). Ten prekrásny francúzsky romantický prízvuk je asi ich prekliatím.
     Takže žiarim aspoň niekde, moje ego nie je úplne zadupané do zeme. Vyučujúca profesorka (veľmi milá pani so španielskymi koreňmi) sa venuje angličtine celý svoj život a je to aj počuť, aj keď v slabých chvíľkach sa nezaprie ani ona. Krušné chvíle prichádzajú, keď máme za úlohu zdanlivo jednoduchý preklad. Pre mňa to však znamená dvojnásobný preklad: z francúzštiny do slovenčiny a potom do angličtiny. Tam, kde si výslovnosťou ustatí domáci študenti oddýchnu, začína pre mňa ten pravý lingvistický boj. A boj sa nekončí, ani keď je vysvetľovaná gramatika – samozrejme v domácom jazyku. Občas som taký zmagorený, že keď niečo nerozumiem, tak sa spolusediacej spýtam sebavedomú vetu: Je ne comprends pas this sentence, lebo to sa povie, že like this? Comme ça? A chúďa dievča sa na mňa nechápajúc pozerá, lebo v tej chvíli by mi ani vlastná mater nerozumela.