V piatok podvečer si zresetujme hlavy

     Je to priam posvätná chvíľa. Neviem, kto vymyslel víkend (počul som, že ešte pred sto rokmi také niečo nepoznali), ale som presvedčený, že je to jeden z najlepších vynálezov ľudstva. Ocenia ho samozrejme tí, ktorí cez týždeň ťažko pracujú. A preto, keď sa blíži, je to čarovný moment. Piatok podvečer, keď sa zatvára každá kancelária i škola, dáva sa definitívna bodka za pracovným týždňom a myseľ už tuho pracuje nad tým, ako si telo cez víkend odpočinie na chate alebo pri sobotnom upratovaní :) Zvláštne. Piatok podvečer je tu každý týždeň a napriek tomu ma dokáže znovu a znovu uchvátiť svojou podmanivou atmosférou.
     Milujem tie posledné momenty na konci piatku, keď všetci masovo opúšťajú svoje pracoviská a ozlomkrky utekajú z centra mesta. Na každom bulvári sú zápchy, ulice sú preplnené potiacimi sa ľuďmi, obchodné centrá praskajú vo švíkoch a všetci sa nevedia dočkať, keď pristanú niekde v pokojnom predmestí, v malej nenápadnej uličke, pri svojom domčeku, aby vstúpili do svojho domova a žili svoj rodinný život.
     Vtedy, keď chaos vrcholí, si zvyknem sadnúť do stredu námestia alebo parku a pokojne sledovať tú džungľu okolo mňa. Len sa tak usadím do trávy, zoberiem svoju bibliu alebo aspoň noviny, pomaly upíjam z coly a vychutnávam ten pocit, že nemusím byť tam, kde autá podráždene na seba trúbia, ľudia do seba nervózne narážajú a každú chvíľu sa pozerajú na hodinky, premýšľajúc o tom, koľko im ešte bude trvať cesta domov.
     Viem, že to čaká aj mňa. Nebudem môcť večne sedieť v parku, popíjať colu a užívať si ten pocit nezainteresovanosti. Ale prečo na to myslieť teraz? Veď život je príliš vzácny na to, aby sme všetko stihli a všade boli.

PS: Keď sa vám to niekedy podarí, skúste si len tak sadnúť do trávy a nechať svet, nech sa ponáhľa sám. Myslím, že raz za čas to zvládne aj bez vás.