O jari a iných ľudských radostiach

     Posledné mračná sa popretrhali a v chladnom Remeši sa ukázala jar. Nebol to triumfálny príchod, pretože už o niekoľko dní sa opäť vrátil dážď a dotieravá zima. No život sa tu akosi rozbehol, nehľadiac na to, že teplomer ešte stále ukazuje málo. Slnko svieti čoraz viac a nám teplomilnejším pomáha vytvárať ilúziu, že zima je už nadobro preč. Mesto sa prebúdza: bezdomovci (inak veľmi solventní, zväčša v dobrých jeansoch a značkových teniskách, sa ani zďaleka nepodobajú na nomádske typy aké možno stretnúť u nás) si už zarezervovali svoje fleky; underground vyšiel zo svojich teplých pivníc a spestruje kolorit ulíc jazykom, zjavom a aktivitami; ázijskí turisti vstúpili do mesta so svojimi vždy pripravenými foťáčikmi ako prvé lastovičky. Všade rozvoniavajú gofry a orientálne jedlá, reštaurácie a kaviarne otvorili svoje lenté terasy a Francúzi ich intuitívne zaplnili. Pohľad na malú kaviareň, kde pri šálke kávy vášnivo diskutuje skupinka starších pánov je takmer ikona. Netreba sa ani viac zamýšľať nad tým, o čom hovoria. Blížia sa prezidentské voľby a spoločnosť je posadnutá kanditátmi. Francúzi sú vo všeobecnosti ľudia politickí. Ak sa hovorí, že spoločnosť na Slovensku sa v rokoch 1996-1998 spolitizovala, tak je to ešte nič oproti tomu, koľko sa venujú politike ľudia vo Francúzsku. O politike rozprávajú všetci: mladí, starí, vzdelaní a aj tí, čo vzdelanie nemajú, liberáli aj konzervatívci, veriaci aj neveriaci. O politike sa rozpráva všade: v autobusoch, v reštauráciach, v parkoch, v školách, obchodoch. Myslím, že ak Francúz nemá o čom hovoriť, tak nezačne tradične o počasí, ale o politike. Finálový futbalový zápas francúzskej reprezentácie pozeralo asi 10 miliónov Francúzov. Keď sa pred dvoma týždňami na televíznych obrazovkách objavili v diskusnej relácií prezidentskí kandidáti, sedel doma pri telke taký istý počet ľudí.

     „Lot of work and no fun make Jack a dull boy“, hovorieval môj profesor na strednej škole. Francúzi to tiež vedia a čo sa týka voľného času, tak možností, ako ho využiť je veľa. V piatok popoludní som si pustil rádio a či mi to uveríte alebo nie, tak celé popoludnie bolo venované oznamom o tom, kde aký koncert bude, aká je teraz práve otvorená expozícia, aké športové aktivity sú k dispozicií tento víkend, kde možno zájsť s rodinou. A pritom to bolo len lokálne rádio, ktoré vysiela pre Remeš a blízke okolie. Skutočne: ak človek veľa pracuje cez týždeň, tak cez víkend mu mesto ponúka neuveriteľné množstvo príležitostí: hudba, šport, cestovanie... A dobrá správa pre východoeurópskych študentov: väčšina podujatí je pre nás zadarmo.

     „Tu v Remeši je jeden slovenský hokejista“ - prekvapujúca veta, ktorú mi povedali moji kamaráti. Nemohol som sa nespýtať „A čo tu robí?“. Asi by som tomu neuveril, ale je to tak. V Remeši hrá profesionálny hokej 5 slovenských hráčov. Francúzko nepatrí medzi svetovú hokejovú elitu (na majstrovstvách sveta hrá „B“ kategóriu) a pravdu povediac ani nepoznám nejakého francúzskeho hokejistu v NHL. Napriek tomu chlapci zarábajú slušné peniaze a darí sa im tu natoľko, že sa sem presťahovali aj so svojimi rodinami. Je to paradox: keď som sa pripravoval na štúdium do Remeša, myslel som si, že tu budem jediný Slovák široko-ďaleko a že tu stretnem tak akurát nejakého Poliaka (lebo Poliaci a Číňania sú všade). Teraz zisťujem, že v Remeši žije asi 15 – 20 Slovákov. Otrepané klišé platí – svet je malý.